Množstvo a kvalita produkovanej drevnej hmoty, ako aj stupeň plnenia spoločensko-prospešných funkcií, závisí od štruktúry lesa. V podstate od zastúpenia drevín a priestorového rozmiestnenia stromov v poraste, čo sa premieta do „hospodárskeho alebo funkčného typu lesa“. Podľa konkrétnej predstavy štruktúry cieľového porastu sa určujú pestovné metódy a postupy ako nástroje vytvárania lesa a jeho zámerného usmerňovania. Východiskom sú ekologické charakteristiky typologických jednotiek a určený hospodársky spôsob (hospodárska forma) podľa zaradenia príslušných porastov do kategórie lesa a hospodárskeho súboru. V závislosti na rozdielnych ekologických podmienkach a rozdielnom funkčnom zameraní lesov Slovenska musí nutne prísť k slovu rozhodovanie o porastovej štruktúre, diferencovaní pestovnej fytotechniky, o uplatňovaní metód obnovy a výchovy porastov. Stabilný a funkčne účinný les sa dá dosiahnu» a trvalo udržiavať len pomocou správne zdôvodnených a systematicky uskutočňovaných pestovných zásahov. V rámci obnovy a výchovy sa tieto zásahy usutočňujú v súlade so zlepšovaním zdravotného stavu, hygieny porastov a ich odolnosťou.

O vhodnosti dlhodobo uplatňovaných pestovných metód (najmä obnovných) v lesoch Slovenska svedčí zistenie, že skutočné zastúpenie hospodársky a ekologicky významných drevín sa výraznejšie neodlišuje od tzv. „žiadúceho zastúpenia“, ktoré je výsledkom rekonštrukcie podľa prirodzených (pôvodných) lesných spoločenstiev a účelného (biologicky únosného) prispôsobenia produkčným požiadavkám.

V lesoch Slovenska uplatňované pestovné koncepcie sa už od konca 19. storočia môžu zaradiť do prírode blízkeho lesného hospodárstva. Pretrváva snaha udržiavať prirodzený charakter lesa (rôznoveký a zmiešaný z pôvodných drevín), a to rovnako v štátnych ako aj v neštátnych lesoch.

Pri umelej obnove sa v značnej miere využívala sejba semena z vlastného zberu. Podiel prirodzenej obnovy v tomto období prevyšoval aj 50 % z obnovovanej plochy. V mnohých lesných objektoch sa zámerne a kontinuitne uplatňovali, aj keď nie dosť dôsledne, zásady výberového hospodárstva, viazané na ťažbu jednotlivých stromov pri trvalosti výrazne rôznovekého, výškovo diferencovaného, mimoriadne stabilného lesa. Aj z tohto poznania dnes vyplýva výraznejšia ekologická orientácia v slovenských lesoch než v lesoch okolitých krajín.

Spomínaná výrazná orientácia na prirodzenú obnovu charakterizuje pestovanie lesa koncom minulého a v prvej polovici tohto storočia. Za samozrejmú povinnosť sa povaľuje obnova listnatých porastov pomocou prirodzenej obnovy viazanej na rôzne varianty clonného rubu. V 30. a 40. rokoch sa najmä v listnatých lesoch prejavila tendencia k veľkoplošným clonným obnovám s kratšou obnovnou dobou. To umožnilo v oblasti 2. (bukovo-dubového) až 4. (bukového) vegetačného stupňa vznik rozsiahlejších nezmiešaných dubových a bukových porastov. Začali ubúdať typické (pôvodné) zmiešané porasty, zvlášť ihličnato-listnaté v oblasti 5. (jedľovo-bukového) a 6. (smrekovo-jedľovo-bukového) vegetačného stupňa. V horských ihličnatých najmä smrekových nedostatočne sprístupnených porastoch sa v tomto období dosť často aplikujú obnovné postupy viazané na okrajovú obnovu, pri využívaní prirodzenej obnovy vo vnútornom okraji. Ide o voľnejšie varianty metód uplatňovaných v Nemecku. Narastalo uplatňovanie obnovných postupov. V dôsledku toho vznikali umelou obnovou (sadbou) nezmiešané smrekové prípadne borovicové porasty, často na nevhodných stanovištiach.

Zo spomínaných dôvodov hneď po 2. svetovej vojne značne zosilnela tendencia uplatňovania obnovných metód na základe maloplošného clonného rubu, v prípadnej kombinácii s okrajovým rubom. Tento veľmi pozitívny trend vyústil k tomu, že podľa zákona z roku 1960 sa stalo v lesoch Slovenska základným hospodárskym spôsobom maloplošné podrastové hospodárstvo. Značne sa obmedzujú, ba až zakazujú holoruby. V pestovaní lesa sa začínajú intenzívnejšie uplatňovať výsledky typologického prieskumu. Vznikajú stanovišťu primerané zmiešané a rôznoveké porasty, zvyšuje sa podiel prirodzenej obnovy, zintenzívňuje sa výchova, s dôrazom na výchovu mladín a prebierky v porastoch do 40 rokov. Pre podmienky Slovenska sa vydávajú špeciálne prispôsobené smernice o obnove porastov, prevodoch nízkych lesov, premenách ihličnatých monokultúr, či o diferencovanej výchove porastov. V týchto súvislostiach vznikli aj nové, originálne pestovné metódy.

Päťdesiate a šesťdesiate roky sú obdobím biologizácie celého lesného hospodárstva, najmä značného zintenzívnenia pestovnej činnosti vo väzbe na prírode blízky les ako ucelený ekosystém. Do roku 1950 prevaľovali vo výchove porastov v mladinách stereotypné prerezávky a plecie ruby (s dôrazom na princíp redukcie počtu a odstránenia prípadných drevín), v žrďovinách až slabších kmeňovinách mierne podúrovňové prebierky. Po tejto dobe sa intenzívne prechádza na výchovu mladín čistkou (dôraz na princíp selekcie) a úrovňové pozitívne prebierky.

Takto silne ekologicky orientovaná koncepcia pestovania lesa obmedzovala voľnosť uplatnenia ťažkej ťažbovej techniky, obmedzovala krátkodobý finančný efekt. Po vydaní zákona v roku 1977 došlo k radikálnej zmene charakteru a úrovne pestovania lesov na Slovensku. narastá rozsah holorubov. Pruhový holorub (po spádnici so šírkou na 2 porastové výšky) sa stáva univerzálnym obnovným prvkom. Obdobie rokov 1977 až 1988 zaznamenalo na Slovensku najväčší úpadok v úrovni a intenzite pestovnej činnosti. Na ospravedlnenie slabších úspechov v obnove lesa možno uviesť vari len narastajúce škody zverou a stúpajúci trend škôd abiotickými činiteľmi.

Zásluhou prezieravých pracovníkov lesníckej vedy i praxe sa koncom 80. rokov vypracoval systém zdokonalenia pestovnej činnosti prostredníctvom tzv. fázových výrobkov. Podľa typologických jednotiek sa určili modely porastov (zabezpečená kultúra, mladina po prečistke, žrďovina po prebierke) a navrhli sa optimálne pestovné postupy (fytotechnológia) na ich dosahovanie a udržiavanie. Tieto sa v praxi niekoľko rokov overovali a slúžili na hodnotenie, financovanie a odmeňovanie výsledkov v pestovnej činnosti.

V súčasnosti sa presadzuje ekologizácia pestovnej činnosti, dôslednejšie uplatňovanie prirodzenejších pestovných metód, s dôrazom na stanovišťu primerané zmiešané porasty, zvýšený podiel prirodzenej obnovy, väčšie uplatňovanie výberného hospodárskeho spôsobu predovšetkým v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia. Vzhľadom na zásadné zmeny vo vlastníctve lesov je tento trend v jednotlivých regiónoch Slovenska rozdielny. Avšak vypracované a už prijaté koncepčné materiály sú predpokladom výrazného zlepšenia pestovnej činnosti a tým aj stavu lesov už v najbližších desaťročiach.